Klamal mi

Mám za sebou ukončené 15-ročný vzťah. Niekedy v čase keď už sme mali malého syna mi priateľ zaklamal. Povedal, že ide pracovne na Slovensko a bude tam týždeň. Celý tie dni mi do telefónu hovoril čo robia a ako sa mu po nás cnie a že by bol radšej už doma s nami. Popisoval aj čo mal na jedenie, napríklad halušky a tak. Ku koncu týždňa kedy už sa mal vracať mi napísal omylom správu na Fb (inak to bolo v tom móde, budeme si len volať nebude tu intetnetl) a ja som zistila, že vlastne na Slovensku nie je a je niekde s bandou priateľov v zahraničí pri mori. Vtedy sa totiž ešte zobrazovaloa poloha pisateľa. Takže zrazu bum prask a ja bola postavená pred jeho obrovskú lož.

Vysvetľoval vtedy, že sa mi bál to povedať aby nám to nebolo ľúto, že nie sme s ním. Mňa to vtedy hrozne zasiahlo a moju všetku dôveru tým zmackal ako čistý papier. A zdurazňujem, že vtedy naozaj nebol dôvod mi klamať. Postupom času som sa vo vzťahu začala cítiť zle. Vždy keď som mala nejaký problém a chcela som ho riešiť, tak ma argumentoval, že on je v pohode a že to vidím zle len ja. Nikdy sme nenašli stredobod našich problémov, vždy som sa cítila na konci našich hádok márna a nevypočutá. Bol povahovo skôr v hlave a realista. Ja s romantickú dušu cez srdce.

Následkom toho boli aj nezhody v našej výchove mojej dcéry a nášho spoločného syna. On bol až príliš dôsledný a ja som sa snažila aj napriek detskej nezbednosti a toho, že keď to v škole nejde, v deťoch udržať pocit lásky a toho, že aj napriek tomu, že sa im niečo nedarí nie sú zlí. On väčšinou rozdával pokyny čo a ako má byť a ako by to malo byť, že za jeho detstva to nebolo inak a že takto je to správne. Vysledkom toho bola moja dcéra, ktorá skončila v starostlivosti psycholozky a syn, ktorý má otca rád, ale veľmi k nemu nechce. Necíti sa s ním dobre vraj na ňom furt len ​​hľadá nedostatky a rokuje s ním ako s idiotom.